Zlato už od nepamäti fascinuje ľudstvo a jeho žiarivá farba sa stala symbolom bohatstva a dostatku. V klenotníctve sa ale vo svojej čistej podobe nevyužíva. 24 karátové zlato, jeho najčistejšia podoba, je totiž príliš mäkké a drahé na výrobu šperkov. Preto sa v klenotníctve využívajú zliatiny s menším obsahom zlata, často doplnené o kovy, ktoré ich špecifickým spôsobom zafarbujú. Ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým, čo vlastne je biele, ružové alebo zelené zlato, čítajte ďalej.
V súčastnosti je naobľúbenejšie biele a ružové zlato, zdroj: thecanarydiamond.com
Biele zlato je pravdepodobne najčastejší farebný variant. Pôvodne bolo vyvinuté ako náhrada za platinu, z čoho pramení aj jeho častá kombinácia s diamantmi. Biele zlato je zliatina zlata a bielych kovov, najčastejšie niklu, mangánu alebo paládia. Jeho vlastnosti sa líšia podľa zvoleného doplňujúceho kovu – s niklom je biele zlato tvrdé a odolné, vhodné napríklad na prstene, s paládiom je mäkšie a lepšie sa do neho osádzajú drahé kamene. Použitie rôznych prvkov je príčinou, prečo nemá biele zlato vždy rovnakú farbu.
V šperkárstve má biele zlato väčšinou jedno z dvoch zložení: zlato-nikel-meď-zinok alebo zlato-paládium-striebro. Nikel, respektíve paládium, slúžia ako „bielidlo“ – najviac prispievajú k strate pôvodnej zlatej farby. Meď zase zvyšuje kujnosť a poddajnosť materiálu, pričom zinok neutralizuje jej farebný efekt.
Biele zlato je populárne v kombinácii s diamantmi, zdroj: insidewedding.com
Široká dostupnosť, nízka cena a dobré vlastnosti v kombinácii so zlatom boli príčinou popularity niklu medzi zlatníkmi. Problém je, že nikel môže pri dlhodobom nosení spôsobovať alergickú reakciu, prejavujúcu sa vyrážkami a podráždením kože. Keďže výskyt tejto alergie je pomerne vysoký (postihuje v priemere jedného z ôsmich ľudí), biele zlato s niklom čelí dlhodobému poklesu popularity.
Pri bielom zlate sa často používa aj pokovovanie ródiom. Ródium je extrémne drahý kov, navyše náročný na spracovanie. Preto sa z neho nevyrábajú samotné šperky, ale len tenučká vrstva, ktorá sa nanáša na už hotové klenoty. Ródium totiž vyzerá skvele – má vysoký lesk a dokonalú farbu. Nevýhodou je, že toto pokovovanie sa časom ošúcha a preto je nutné ho sem-tam nechať obnoviť.
Pokovanie ródiom dodáva šperkom vysoký lesk, zdroj: bvwjewelers.com
Ružové zlato je spoločný výraz pre viacero zliatin zlata a medi. Farebné rozdiely medzi nimi sú zapríčinené práve množstvom medi. To znamená, že čím je jej viac, tým je zliatina viac zafarbená do červena. Vo všeobecnosti sa rozlišujú tri varianty zlato-medenej zliatiny – ružové, rosé a červené zlato. Ružové obsahuje najmenej medi, preto je jeho farba najsvetlejšia. Naopak, výrazný podiel medzi v červenom zlate spôsobuje jeho neprehliadnuteľný červenkastý nádych.
Tento farebný rozdiel zabezpečuje striebro. Pri červenom zlate nie je žiadne, pri ružovom môže byť jeho obsah až 5 %, čo výrazne zosvetlí červenkastý nádych medi. Najvyšší obsah zlata je v tzv. korunnom zlate. Je to 22 karátové ružové zlato, tvorené z 91,7 % zlatom, zvyšok je meď. V Británii sa z neho kedysi razili zlaté mince.
Náramok z rosé zlata, zdroj: koketna.com
Zelené zlato označuje zliatinu zlata a striebra. Nie je len výsledkom ľudskej činnosti, vyskytuje sa aj v prírode pod názvom elektrum. Niekedy obsahuje aj iné prvky, ako napríklad meď alebo kadmium, ktoré mu dodávajú iné farebný odtieň. Farba elektra, respektíve zeleného zlata, nie je zelená, má len jemný zelenkastý nádych. Elektrum bolo vďaka svojmu prirodzenému výskytu využívané už stovky rokov pred našim letopočtom. V oblasti dnešnej Anatólie ho napríklad na výrobu mincí využívali starovekí Lýdovia.
Zelený odtieň môže spôsobovať aj kadmium. Napríklad zliatina pozostávajúca zo zlata (75 %), medi (23 %) a kadmia (2%) vytvára 18 karátové zlato s jemne zelenkastým nádychom. Ak by sme zliatinu vyskladali zo zlata (75 %), striebra (15 %), medi (6 %) a kadmia (4 %), výsledné 18 karátové zlato by malo tmavozelený odtieň. Takéto zlato ale nie je veľmi populárne práve vďaka prítomnosti kadmia, ktoré má negatívny vplyv na ľudské zdravie. Preto je pridávanie kadmia do šperkov v niektorých krajinách zakázané.
Elektrum sa prirodzene vyskytuje v krištáli, zdroj: wikimedia.org
Okrem týchto zliatin existuje aj purpurové a modré zlato. Tie nie sú zliatiny, ale tzv. intermetalické zlúčeniny. Od zliatin sa odlišujú inou kryštalickou štruktúrou a zložením molekúl. Výsledná zlúčenina má úplne iné chemické a mechanické vlastnosti, ako jej jednotlivé prvky. Z drvivej väčšiny je krehká a lámavá.
Purpurové zlato sa skladá zo zlata a hliníka. Najčastejší pomer je 79 % zlato a 21 % hliník, pričom táto zlúčenina ma omnoho vyšší bod tavenia ako jej zložky. Ak si prirátame výbornú termodynamickú stabilitu, niet divu, že si purpurové zlato v mikroelektronickom priemysle vyslúžilo značnú pozornosť. Z klenotníckeho hľadiska zaujme najmä nádherná purpurová farba. Vďaka vysokej lámavosti a krehkosti sa ale využíva skôr len ako ozdobný prvok.
Purpurové zlato v prívesku, zdroj: uniqueswedding.com
Modré zlato je zlúčenina zlata a india, poprípade gália. S indiom má čisto modrú farbu, gálium mu zase dodáva sivomodrý odtieň. Obsah zlata v nich je síce nižší (46 % pri indiu, 58,5 % pri gáliu), kryštalická štruktúra je ale veľmi podobná purpurovému zlatu.
Keď teda budete nabudúce vyberať šperk, pokojne popusťte uzdu svojej fantázii a siahnite aj po iných farebných variáciách. Možností je viac ako dosť.
Prsteň z modrého zlata, zdroj: slimwallet.co
Zdroje/inšpirácia:
https://www.911metallurgist.com/blog/what-gives-gold-different-colours
https://www.ganoksin.com/article/different-coloured-gold-alloys/
https://www.researchgate.net/publication/225803227_Coloured_gold_alloys
https://en.wikipedia.org/wiki/Colored_gold