Plánujete kúpu diamantového šperku a radi by ste sa vyvarovali akýmkoľvek chybám? Je to celkom pochopiteľné. Investícia do diamantov nie je vôbec lacnou 
záležitosťou a preto si treba všetko poriadne premyslieť. Ponuka diamantov online je celkom široká, no ľahko sa môžete aj „popáliť“. Oboznámime vás preto so spôsobmi overovania kvality diamantov a tiež vám prezradíme, ako si môžete kvalitu diamantov overiť aj sami. Hneď na úvod uveďme, že profesionálne hodnotenie diamantov je celá veda. Na to, aby ste boli schopní profesionálne ohodnotiť diamant budete potrebovať nielen množstvo vedomostí ale aj nie práve lacné technické vybavenie. Na posúdenie kvality diamantov sa používa celý rad rôznych nástrojov, ako sú fluorescentné svetlá, lupy a špeciálne mikroskopy.
Profesionálne hodnotenie diamantov súvisí s prudkým rozmachom tohto trhu v období pred druhou svetovou vojnou. Prečo 
vôbec prebieha profesionálne hodnotenie diamantov? Dôvodov je hneď viacero. K diamantom s hmotnosťou vyššou ako 0,1 karátov sú spravidla vystavované certifikáty. Tento dokument deklaruje základné charakteristiky daného diamantu a je zároveň potvrdením pravosti. Pred kúpou diamantu sa na certifikát určite nebojte opýtať. Údaje zapísané v certifikáte vychádzajú z odborného a nestranného ohodnotenia diamantu odborníkom. Teraz sa pozrieme na to, aké parametre diamantov sa spravidla posudzujú a udávajú v certifikátoch.
Pri odbornom posudzovaní diamantov a ich certifikácii sa odborníci zameriavajú na 4 základné parametre označované aj ako 4C. Ide o brus (cut), hmotnosť (carat), farbu (color) a čistotu (clarity). Označenie 4C teda pochádza zo začiatočných písmen jednotlivých parametrov. Ešte pred tým než sa zameriame na posudzovanie parametrov 4C, spomeňme, že v certifikátoch môžu byť uvedené aj ďalšie údaje o danom diamante. Môže ísť napríklad o uvedenie rozmerov, mapu vonkajších a vnútorných charakteristík, fluorescenciu či inskripciu.
Brus je bezpochyby jeden z najdôležitejších parametrov diamantu a preto nemôže informácia o ňom chýbať na žiadnom certifikáte. V ňom býva spravila uvedené hodnotenie brusu daného kameňa, prípadne spôsob, akým láme svetlo. Hodnotenie brusu prebieha pomocou mimoriadne presných optických výpočtov. Niektoré laboratória však nehodnotia konkrétny diamant ale iba model a informácie o ňom zapisujú do certifikátu. Určite sa na spôsob hodnotenia brusu spýtajte. Ako zaujímavosť uveďme, že za najzložitejší typ brusu sa považuje vzor srdcí a šípov. Na ich overenie existujú špeciálne nástroje s optikou, ktorá vám umožní skontrolovať ich tvar a umiestnenie. Dodajme, že brus býva hodnotený slovne, a to konkrétne stupňami very good, good, fair a poor.
Hmotnosť diamantov je zásadne uvádzaná v karátoch. Pre označenie tejto jednotky sa medzinárodne používa skratka „ct“ a taktiež sa s ňou môžete stretnúť aj v našich článkoch. Meranie hmotnosti prebieha s presnosťou na tri desatinné miesta. Na zistenie hmotnosti sa používajú mimoriadne presné váhy určené špeciálne na tento účel. Pre vašu lepšiu predstavu uveďme, že 1 ct predstavuje 200 mg. Hmotnosť diamantu je však možné zistiť nielen odvážením ale aj zmeraním priemeru a výšky briliantu.
V prípade farby diamantov opätovne môžeme hovoriť o jedinečnosti. Diamanty sa totiž ako jediné drahé kamene vyskytujú v prírode vo všetkých farebných variantoch. Na označenie základných farieb diamantov (od bielej po žltú) sa používa medzinárodná stupnica s označeniami podľa písmen latinskej abecedy D-Z. Pri posudzovaní farby diamantu postupuje odborník v štandardizovaných podmienok pozorovania. Špecifikácia farby prebieha prostredníctvom porovnávania súpravy vzorkových kameňov s hodnoteným diamantom. Okrem toho ale musia byť dodržané aj ďalšie podmienky, pri posudzovaní farby je potrebné využívať normalizované svetlo s farbou 5000/5500 K, využíva sa tiež ožiarenie UV svetlom.
Štvrtým „C“ pri hodnotení diamantov býva jeho čistota, označovaná ako clarity. Pri posudzovaní čistoty sa využívajú optické nástroje, pomocou ktorých odborník skúma mieru cudzorodých zložiek obsiahnutých v sledovanom diamante. Cudzorodé zložky nazývame v tomto prípade aj nehomogenity, pričom tie vnútorné (inklúzie) 
vznikajú v rôznych fázach vývoja kryštálu. Vonkajšie nehomogenity sú tie, ktoré vznikli pri opracovávaní diamantu, môžu to byť napríklad rôzne škrabance či nadbytočné facety. Niektoré vonkajšie cudzorodé zložky nie je možné odstrániť ani dodatočným opracovaním. Samozrejme, čím je diamant čistejší, tým vyššia bude jeho hodnota.
Pri posudzovaní čistoty diamantov sa využívaj medzinárodná stupnica LC (Loupe-Clean, teda čistý pod lupou spĺňajúci podmienku absolútnej priehľadnosti bez inklúzií) alebo IF (Internal Flawless). Ďalej sa využíva označenie VVS (very very small), VS (very small), a SI (small inclusions). Jednotlivé stupne sú vyjadrením miery a počtu inklúzií, ktoré sú zistiteľné pri rôznom zväčšení. Menej lichotivé býva označenie diamantov stupňami PI (Pique), P II a P III, ktoré sú vyjadrením stredného až väčšieho počtu inklúzií, pričom v prípade stupňa P III sú inklúzie dokonca viditeľné už voľným okom.
Nie vždy je možnosť nechať si diamant overiť u profesionála. V takom prípade je dôležité, kto je predajcom a či vám k diamantu ponúka aj certifikát vydaný podľa vyššie uvedených parametrov. Pri šperkoch s diamantmi, ktoré majú hmotnosť viac než 0,30 ct by ste na certifikáte mali trvať. Týmto spôsobom budete mať istotu, že šperk, ktorý presne zodpovedá deklarovanej kvalite. Určite sa nezabudnite informovať o tom, či diamant má laserovú inskripciu, teda svoje číslo vpísané laserom. Vďaka nej si môžete overiť, že certifikát skutočne patrí k predanému diamantu. Inskripciu je možné skontrolovať pomocou lupy alebo mikroskopu. Na laické overenie kvality diamantu vám postačí aj bežná lupa a trochu času, ktoré s diamantom strávite ešte pred jeho kúpou. Pomocou lupy si môžete nielen overiť spomínanú inskripciu ale odhaliť aj najzásadnejšie nedokonalosti. Všímajte si tiež hrany, pravý diamant má ostré a presné hrany. Ak budete mať možnosť obtrite diamant o brúsny papier. Ak pôjde o pravý diamant, na drahokame nezostane ani len stopa. Ak ide o falošný diamant, zostanú na ňom škrabance. Ďalšou laickou skúškou môže byť „test hmly“. Dýchnite na kameň, tak ako keby ste ho chceli zahmliť. Pravý diamant teplo nedrží a tak sa ani po tomto teste nezahmlí.
Možnosti, ako overiť kvalitu diamantu „laickým spôsobom“ sú však značne obmedzené a nemôžu nahradiť odborné posúdenie. Tieto tipy vám však môžu dobre poslúžiť pri základom rozlíšení pravých diamantov od falošných. U overených predajcov sa však nemusíte vôbec obávať. V ďalšom blogu zistíte, ako veľmi ovplyvňuje rez diamantu rozptyl svetla, ktorý je taktiež dôležitým ukazovateľom kvality diamantu.