Premýšľali ste niekedy nad tým, kde sa všetky tie diamanty vzali? Áno, samozrejme, boli vyťažené v baniach, ale kde? Rozmiestnenie diamantových ložísk je veľmi nepravidelné a väčšina krajín vo svete obišla naprázdno. Iné, tie šťastnejšie, majú také zásoby diamantov, že ich môžu exportovať do celého sveta. Ktoré krajiny sú na tom najlepšie?
Niektoré krajiny vďaka svojim bohatým náleziskám exportujú do celého sveta, zdroj: worldatlas.com
Jednotkou v rebríčku najväčších svetových producentov diamantov je už niekoľko rokov po sebe Rusko. Nesmierna rozloha zabezpečila tejto krajine, rozprestierajúcej sa na dvoch kontinentoch, úžasné prírodné bohatstvo. História ťažby diamantov v Rusku je však pomerne mladá. Začala sa písať v 19. storočí, systematickejší geologický prieskum však započal až v 30. rokoch 20. storočia. Druhá svetová vojna expedície do oblasti ľadovej Sibíri dočasne zastavila, nie však nadlho. V 50. rokoch boli v severovýchodnej Sibíri, v najväčšej republike Ruskej federácie – Jakutsku - objavené obrovské zásoby diamantov.
Paradoxne, spočiatku nemala sovietska vláda v úmysle vstúpiť na svetové diamantové trhy. Pôvodný plán rátal s využitím diamantov na priemyselné a technologické využitie a pomoc vojnou zdevastovanej krajine. Ohromujúce množstvo diamantov si však cestu do sveta našlo. V roku 1955 bola spustená ťažba v legendárnej bani Mir. Dnes je v Jakutsku takýchto obrovských otvorených kráterov viac ako tucet. Rusko vďaka ním ročne vyprodukuje viac ako 40 miliónov karátov surových diamantov. V roku 2012 obletela svet ďalšia fascinujúca správa – pod kráterom Popigai, vytvorenom pred tisíckami rokom nárazom asteroidu, boli nájdené „bilióny karátov“ diamantov. Také množstvo by dokázalo zásobovať svet diamantami tisícky rokov. Tieto diamanty sú dokonca dvakrát tvrdšie ako tie bežné – sú tak veľmi vhodné na priemyselné a technologické využitie.
Otvorená baňa Mir v Rusku, zdroj: siberiantimes.com
Vnútrozemský štát v južnej časti Afriky je ďalším veľkým hráčom na diamantovom trhu, hoci tam boli diamanty objavené pomerne neskoro – v 60. rokoch 20. storočia, len niekoľko mesiacov po osamostatnení krajiny od Spojeného kráľovstva. Za diamantovým bohatstvom Botswany z veľkej časti stoja najmä dve bane, ktoré patria medzi najproduktívnejšie na svete – Orapa a Jwaneng. Orapa je taká veľká, že ju vidieť z lietadiel prelietavajúcich ponad ňu a piloti ju využívajú ako navigačný bod.
Botswana je jedným z pozitívnych príkladov, ako sa dá nerastné bohatstvo použiť na zmiernenie obrovskej chudoby a nie na rozpútanie krvavých lokálnych vojen, čo je, bohužiaľ, v Afrike pomerne častý prípad. V 60. rokoch patrila Botswana medzi najchudobnejšie krajiny na svete. Dnes je krajinou s nadpriemerným HDP (v rámci Afriky) a pravidelne sa radí medzi najúspešnejšie krajiny čierneho kontinentu v oblasti gramotnosti, zdravotnej starostlivosti alebo korupcie v štátnej správe.
Diamantová baňa Jwaneng v Botswane, zdroj: thegazette.news
Ešte fascinujúcejší a rapídnejší rozvoj diamantového priemyslu sa udial v krajine javorových listov. Až do 90. rokov 20. storočia ťažba diamantov v Kanade prakticky neexistovala. Dnes je tretím najväčším producentom diamantov na svete a odhadované ložiská sľubujú ďalší rozvoj. Ťažba diamantov v odľahlých končinách kanadskej tundry je však pomerne náročná úloha. Bane a krátery sa musia prehrýzť trvale zamrznutou pôdou – permafrostom - a situáciu neuľahčujú ani teploty nezriedka klesajúca na úroveň 50 stupňov Celzia pod nulou.
Kanadská ťažba diamantov sa považuje za jednu z najčistejších na svete a pre mnohých je vítanou alternatívou voči často až príliš krvavým africkým diamantom. Práve Kanada bola krajinou, ktorá sa výrazným spôsobom zasadila za spustenie Kimberleyho procesu, iniciatívy, ktorá má zamedziť obchodu s krvavými diamantmi. Veľký dôraz je kladený aj na ekologický aspekt ťažby a snahu čo najmenej poškodiť okolitú krajinu.
Otvorená baňa Diavik v Kanade, zdroj: myyellowknifenow.com
Najjužnejšia krajina afrického kontinentu bola dlhé desaťročia najväčším producentom diamantov na svete. Práve tu sa začala v druhej polovici 19. storočia moderná ťažba diamantov a rozvoj celého diamantového priemyslu. Vďaka objavu diamantov v Juhoafrickej republike vznikla gigantická spoločnosť De Beers Consolidate Mines, ktorá dodnes patrí medzi najväčších hráčov na diamantovom trhu. Mnohé slávne svetové diamanty pochádzajú práve z Juhoafrickej republiky. Za všetky spomeňme aspoň Hviezdu Afriky, slávny Cullinan, ktorý je dnes súčasťou britských korunovačných šperkov.
Svoju pozíciu najväčšieho svetového diamantového producenta si Juhoafrická republika nedokázala udržať. Jej bane fungujú príliš dlho a ich životný cyklus sa blíži ku koncu. Ťažba sa čoraz častejšie presúva pod zem, čo je náročnejší a drahší spôsob získavania diamantov ako v otvorených jamách. Význam krajiny na diamantovom trhu tak postupne klesá, k čomu prispieva aj fakt, že už dlhé roky nebolo v Juhoafrickej republike nájdené žiadne nové významné diamantové ložisko.
Diamantová baňa Cullinan, v ktorej našli slávny diamant, zdroj: khplant.co.za
Diamanty sa v Austrálii našli už v roku 1851, systematickejšia ťažba začala však až v roku 1869. Rozhodne však nešlo o také množstvá diamantov, ktoré by výraznejším spôsobom ovplyvňovali svetové trhy. Na popredné miesta sa dostala až v posledných desaťročiach. Rozhodujúci podiel na tom má baňa Argyle, ktorá začala svoju prevádzku v roku 1985. Dnes ide o najväčšiu baňu na svete, ročne vyprodukuje okolo 10 miliónov karátov diamantov.
Argyle je zvláštna aj tým, že diamanty v nej sú pomerne malé a ich kvalita nepatrí medzi najvyššie, preto je ukončenie ťažby naplánované už na rok 2020. Stále je to však najvýznamnejší zdroj ružových a červených diamantov, viac ako 90 % takto sfarbených diamantov na svetových trhoch pochádza práve odtiaľto. Takisto sa tu vyťaží obrovské množstvo hnedých a žltých diamantov.
Baňa Argyle v Austrálii, zdroj: lubecoreaustralasia.com.au
Ďalší juhoafrický štát s obrovskými zásobami je Angola. Zo západnej strany ju obmýva Atlantický oceán a zo severu a juhu susedí s ďalšími významnými producentmi diamantov – Demokratickou republikou Kongo a Namíbiou. Podľa niektorých zdrojov diamanty z Angoly vyvážali už Portugalci v 18. storočí, priemyselná ťažba však začala až v roku 1912. V roku 1975 získala Angola nezávislosť a krátko na to bol celý diamantový priemysel zoštátnený.
Viac ako polovica angolských potenciálnych diamantových zásob je ešte nepreskúmaná, napriek tomu je pre krajinu pomerne ťažké získať výhodné zahraničné investície. Ťažba diamantov v Angole je totiž poznamenaná konfliktmi, vysokou korupciou, porušovaním ľudských práv, pašovaním a ekologicky nešetrným prístupom.
Catoca v Angole, štvrtá najväčšia diamantová baňa na svete, zdroj: mining.com
Zdroje:
http://geology.com/articles/gem-diamond-map/
https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_diamond_exports
http://www.ehudlaniado.com/home/index.php/news/entry/the-world-s-6-biggest-diamond-producers
http://www.mazaldiamond.com/blog-en/top-diamond-producing-countries/