Diamanty sú večné. Aspoň podľa populárnej marketingovej frázy, ktorá sa dostala aj do názvu filmu zo série s Jamesom Bondom. Platí to však aj v skutočnosti? Počas niekoľko tisíc rokov dlhej skúsenosti ľudstva s diamantmi sa okolo tohto drahokamu vytvorilo množstvo legiend a mýtov. Diamanty sú nimi tak opradené, že väčšina z nich sa považuje za fakt. Vybrali sme zopár najznámejších a uviedli ich na pravú mieru.
Samozrejme, ich hodnota je vysoká, takže sa dá povedať, že sú pre nás vzácne. Ak však berieme vzácnosť vo význame zriedkavého výskytu, neplatí to. Pri okopávaní záhradky síce len ťažko nájdete diamantový poklad, napriek tomu je ich na svete omnoho viac, ako naznačuje ich vysoká cena. Keďže sa ročne vyťaží okolo 150 miliónov karátov diamantov, len ťažko sa dá hovoriť o vzácne sa vyskytujúcom drahokame. Príčina ich vysokej ceny tkvie niekde inde. Najväčší podiel na tom majú veľké spoločnosti na čele s De Beers, ktoré kontrolujú ceny diamantov.
Ďalší populárny mýtus, ktorý má svoj pôvod v diamantovom marketingu. Diamanty sa stali tradičnou súčasťou zásnubných prsteňov až v 30. rokov 20. storočia. Tento trend pretláčala agentúra N. W. Ayer & Son, ktorá spolupracovala s už spomenutým diamantovým gigantom De Beers. Vďaka filmom a magazínom sa im podarilo presvedčiť zákazníkov, že diamanty sú súčasťou zásnub kráľov a aristokratov v Európe už stovky rokov.
Samozrejme, európska aristokracia milovala diamanty, mala k ním však veľmi prakticky vzťah a za symbol lásky ich nepovažovala ani zďaleka.
Vo všeobecnosti sa tvrdí, že diamanty sú najvzácnejším, najhodnotnejším alebo najdrahším drahokamom zo všetkých. Ani to však nemusí platiť vždy a všade. Nedá sa totiž jednoznačne povedať, že jeden druh drahokamu je hodnotenejší ako iný. Vždy sa totiž porovnáva kvalita a rozmer daného drahokamu.
Ani v prípade, že porovnávame len drahokamy v špičkovej kvalite a rovnakých rozmerov, nie je diamant najdrahší. Príklad? Väčšie rubíny sú také vzácne, že cena za jeden karát 5 karátového rubínu môže byť aj viac ako dvojnásobná oproti cene za jeden karát rovnako veľkého diamantu.
Tieto slová zľudoveli, sú však pravdivé? Mnoho ľudí je presvedčených, že vďaka svoje tvrdosti a odolnosti diamanty nikdy nezaniknú. V skutočnosti však ani diamanty nie sú večné. Ako zaniknú? Zmenia sa na grafit, čo je minerál s rovnakým zložením, len s inými väzbami. Tieto väzby sú menej energeticky náročné, takže diamant k ním postupne dospeje. Tento proces je však taký pomalý, že potrvá miliardy rokov. Z ľudského hľadiska tak diamanty večné sú, absolútne sa to však tvrdiť nedá.
Ťažko povedať, kde sa vzala táto povera, ale už na prvé počutie nedáva žiaden zmysel. Pôvod tohto mýtu sa datuje do 50. rokov a už bolo veľa popísané o tom, že neexistuje žiadne pravidlo určujúce, koľko by mal stáť zásnubný prsteň. Nezaškodí to však znova zdôrazniť. Každý by mal zaplatiť za prsteň toľko, koľko si môže dovoliť. Koniec koncov, omnoho dôležitejšie sú city, ktoré človeka ku kúpe prsteňa vedú, ako peniaze, ktoré zaňho zaplatí.
Čistota patrí medzi 4C (systém na určovanie kvality diamantu). Hovorí o tom, koľko je v diamante prasklín, inklúzií, nečistôt alebo zafarbení spôsobených cudzím elementom. Rozšírený názor je, že táto čistota vplýva na schopnosť diamantu trblietať sa a odrážať svetlo. V skutočnosti tu však žiadna súvislosť nie je. Aj dokonale čistý diamant sa môže trblietať menej ako ten so znečistením. Na čom teda záleží najviac? Na šikovných rukách brúsiča. Tvar diamantu a kvalita jeho výbrusu určujú jeho lesk a trblet. Skúsení majstri dokážu diamant vybrúsiť tak, aby vyzdvihli jeho prednosti a zdôraznili jeho lesk.
Hoci sú diamanty najtvrdší materiál na svete, nie sú nezničiteľné. Sú síce odolné voči väčšine kyselín a vysokým teplotám, pri správne mierenom údere však jednoducho prasknú. Aj diamanty sú totiž len štruktúrou atómov so slabšími a silnejšími väzbami. Každý diamant má svoje slabé miesto, ktoré dokážu skúsení brúsiči nájsť a využiť ho. Na tomto mieste dokážu diamant rozštiepiť a vybrúsiť do požadovaného tvaru. Niekedy sa však stane, že diamant sa rozštiepi aj pri bežnom používaní – ak vám spadne alebo ho náhodou udriete na jeho najslabšom mieste.
