O diamantoch sa hovorí, že sú večné. Prežívajú svojich majiteľov, monarchov, ríše či vojny. Aj to je jeden z dôvodov ich vysokej ceny. Tie najdrahšie diamanty sa predávajú za desiatky miliónov dolárov a každý takýto predaj sa ocitne v novinových titulkoch. Hoci existuje určitá korelácia medzi veľkosťou diamantu a jeho cenou, zďaleka to nie je len o počte karátov. Hodnotí sa čistota, farba, kvalita výbrusu a tvar. A okrem toho, samozrejme, aj to niečo, čo dodáva každému diamantu jeho jedinečnosť. Príbeh, ktorý sa k nemu viaže, jeho história, nezvyčajný osud alebo legendárny majiteľ. V roku 2016 vzbudil rozruch predaj diamantu Oppenheimer Blue. Aukčná sieň Christie's zinkasovala za tento diamant viac ako 50 miliónov dolárov, čím sa stal najdrahším predaným diamantom v histórii. Ale existujú aj diamanty, ktoré sa predmetom predaja nikdy nestali, a ak áno, bolo to veľmi dávno. Dnes patria ku kráľovským klenotom alebo sú vystavené v múzeách. Ich hodnota sa len odhaduje. Oppenheimer Blue, akokoľvek drahý, takúto hodnotu nedosahuje ani zďaleka.
Oppenheimer Blue je najdražší vydražený diamant na svete, zdroj: mining.com
De Beers, najväčšia diamantová spoločnosť na svete, sa v roku 1986 pomaly chystala na oslavy svojej storočnice. A práve vtedy bol objavený v jej najslávnejšej bani Premier Mine výnimočný diamant. V surovej podobe vážil úctyhodných 599 karátov (119 gramov). Predstavili ho práve na slávnosti storočnice spoločnosti, ktorá sa konala v roku 1988, a podľa ktorej dostal aj svoj názov (centenary – storočnica, sté výročie). Surový diamant zverili Gabimu Tolkowskému, legendárnemu brúsičovi diamantov pochádzajúceho zo slávnej dynastie Toltowských. Tolkowsky strávil celý jeden rok len pozorovaním diamantu. Po roku poznal diamant dokonale a získal konečnú predstavu, ako ho vybrúsiť tak, aby naplno odhalil svoj potenciál. „Od momentu, ako som sa dozvedel, že budem diamant brúsiť, sa zo mňa stal iný muž. Cudzí muž. Pozeral som sa na diamant cez deň a on ma sledoval v noci.“ Spočiatku bolo potrebné odstrániť zopár prasklín, ktoré zabiehali pomerne hlboko do diamantu. Tolkowsky sa rozhodol pre časovo náročnú a už len veľmi zriedkavo využívanú techniku tzv. kerfingu – ručného opracovávania diamantu. Rezanie a brúsenie laserom by totiž vyvolalo príliš veľké vibrácie a teplotu, čoho sa obával. Po 154 dňoch a odstránení kritických častí už mohlo brúsenie prebiehať aj modernými technológiami. Výsledok bol 273 karátový diamant s 247 fazetami. Americký gemologický inštitút (GIA) ohodnotil farbu a kvalitu diamantu najvyššími možnými známkami. Odhadovaná cena diamantu je 100 miliónov dolárov. Dlhé roky sa špekuluje, že spoločnosť De Beers už diamant predala, tá to ale odmieta komentovať, odvolávajúc sa na pravidlá súkromia a anonymity prípadného kupca.
Výnimočne žiarivý 273 karátový Centenary Diamond, zdroj: http://static.robbreport.com
Jeden z najslávnejších a najznámejších diamantov na svete má dlhú a zaujímavú históriu, ku ktorej sa viaže množstvo povier a legiend. Doteraz sa o ňom hovorí, že je prekliaty a mnohým svojím majiteľom priniesol nešťastie. Podľa legendy bol tento diamant okom na soche hinduistickej bohyne Sity. Dnes sa má za to, že historky o prekliatí vymysleli autori dobrodružných príbehov počas viktoriánskej éry. Možno si pamätáte Srdce oceánu, fiktívny diamant z filmu Titanic. Príbeh o ňom bol silno inšpirovaný práve diamantom Hope.
zdroj: http://mineralsciences.si.edu
Jeho známa história začína v Indii. V 17. storočí ho tam získal francúzsky priekupník Jean Baptiste Tavenier. Ten ho neskôr predal francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV., ktorý bol známy svojou záľubou v prepychu a luxuse. Odvtedy diamant zmenil majiteľov ešte mnohokrát. Po francúzskej revolúcii ho chvíľu vlastnila dočasná vláda, ktorá ale nezabránila jeho krádeži. Objavil sa na začiatku 19. storočia v Anglicku, kde sa rôznymi cestičkami dostal k Henrymu Phillipovi Hopeovi, podľa ktorého získal svoje terajšie meno. Po jeho smrti sa majiteľom diamantu stal až turecký sultán Abdulhamid II. Toho už ale nečakalo dlhé vládnutie. Ďalšou majiteľkou sa stala Evalyn Walsh McLean, no a po nej Harry Winston, ktorý tento diamant daroval Smithonianskému Inštitútu, v ktorom je vystavený dodnes. Za svoju hodnotu ale nevďačí len zaujímavému príbehu. Aj jeho parametre sú oslňujúce. Váži takmer 46 karátov, má výraznú tmavomodrú farbu (sýty odtieň mu zabezpečuje stopové množstvo brómu). Po osvietení krátkovlnným ultrafialovým svetlom určitú dobu fosforeskuje načerveno. Je osadený na prívesku posiatom šestnástimi bielymi diamantmi.
Jedna z majiteliek Hope diamantu Evalyn Walsh McLean (vľavo), zdroj:https://scontent.cdninstagram.com
Aj viac ako sto rokov po náleze a vyťažení si Cullinan udržuje svoju pozíciu najväčšieho surového diamantu, aký bol kedy nájdený. Mal neuveriteľných 3 106 karátov, čo je viac ako 600 gramov. Vyťažený bol v roku 1905 v juhoafrickej bani Premier (v rovnakej našli aj spomínaný De Beers Centenary Diamond). Anglický kráľ Eduard VII. ho dostal do daru a súčasťou britských korunovačných klenotov je dodnes. Samozrejme, nie vo svojej surovej podobe.
Korunovácia královnej Elizabeth II v roku 1953 s korunovačnými klenotmi, zdroj: http://solarey.net
Hneď po slávnostnej ceremónii sa začal proces štiepenia a brúsenia. Z pôvodného surového diamantu vzniklo 9 veľkých a 96 menších diamantov. Najväčšie a najznámejšie sú Cullinan I (nazývaný aj Veľká hviezda Afriky) a Cullinan II. Práve ten prvý dlhé roky držal rekord najväčšieho brúseného diamantu na svete (530 karátov), až kým ho v roku 1985 neprekonal diamant Golden Jubilee. Štiepenie a brúsenie surového diamantu bolo zverené do rúk bratom Asscherovcom z Amsterdamu, najlepších brúsičov diamantov na svete. Podľa niektorých legiend Joseph Asscher po rozštiepení diamantu omdlel, táto fáma ale nie je historicky podložená a pravdepodobne je to len jedna z legiend obklopujúcich veľké diamanty. Cullinan I a II sa stali neodmysliteľnou súčasťou britských kráľovských šperkov. Kvôli Cullinanu I bolo prerobené kráľovské žezlo, do ktorého bol diamant vsadený, Cullinan II bol pripevnený na Štátnu korunu britského impéria. Zaujímavosťou je, že oba diamanty sa dajú z koruny a žezla odpojiť, a pomocou malých háčikov spojiť do jednej brošne.
Cullinan I a II na žezle a korune, zdroj: kwdiamonds.com
O najslávnejšom diamante na svete sa hovorí, že ktokoľvek ho vlastnil, vládol svetu. V čase, keď ho kráľovná Victoria v polovici 19. storočia dostala do daru, nemalo toto tvrdenie ďaleko od pravdy. Britské impérium sa rozprestieralo na značnej časti sveta. Keďže sa verilo, že mužským členom kráľovskej rodiny prináša nešťastie, nosili a nosia ho iba ženy. Najstaršie zmienky o diamante Koh-I-Noor (Hora svetla) spadajú do 14. storočia. Dlhé stáročia patril najvýznamnejším panovníkom vtedajšej Ázie - indickým mogulom aj perzským šachom. V roku 1849, po druhej vojne medzi Britmi a Sikhmi, bolo Punjabské kráľovstvo anektované Veľkou Britániou. Koh-I-Noor sa stal vojnovou korisťou a za prísnych bezpečnostných podmienok bol prepravený do Británie, kde bol 3. júla 1850 darovaný kráľovnej Viktórii.
Diamant Koh-I-Noor v korune britského kráľovstva zdroj: https://benchjewellery.ca
O rok neskôr bol vystavený na Svetovej výstave v londýnskom Hyde Parku. Reakcie boli zmiešané, vzhľad diamantu rozhodne nebol oslňujúci, ba ozývalo sa mnoho sklamaných názorov. Princ Albert, Viktóriin manžel, dal nakoniec v roku 1852 diamant nanovo prebrúsiť. Pri tejto operácii prišiel o 42 % svojej hmotnosti. Z pôvodných 186 karátov mu ostalo necelých 106. V tom období ešte patril kráľovnej Viktórii osobne, ktorá ho nosievala na brošni. Až po jej smrti sa stal súčasťou kráľovských korunovačných šperkov. Bol súčasťou viacerých korún, až sa nakoniec v roku 1937 dostal na Korunu kráľovnej matky. Keď v roku 2002 zomrela, diamant bol počas pohrebu položený na jej rakve. Dnes sú britské korunovačné šperky uložené v londýnskom Tower. Na Koh-I-Noor si opakovane robí nárok India, Irán, Pakistan či Afganistan. Podľa odborníkov má váhu len požiadavka Indie, kde bol vyťažený. Hlasy volajúce po vrátení každopádne ostávajú nevypočuté. Pravdepodobnosť, že sa diamant niekedy vráti späť do Ázie, je malá. Koh-I-Noor je asi najjasnejším príkladom toho, že vysoká hodnota diamantu vôbec nemusí prameniť z jeho veľkosti alebo dokonalosti technického opracovania. Výnimočná história, exkluzívni majitelia a zaujímavý príbeh sú príčinou toho, že cenu Koh-I-Noor nevie nikto odhadnúť a všeobecne sa jeho hodnota považuje za nevyčísliteľnú.
Alžbeta, Kráľovná matka (druhá zľava), na korunovácii v roku 1937. Koh-I-Noor je na jej korune,
zdroj: molhoingles.com
Inšpirácia/zdroje:
http://www.therichest.com/luxury/most-expensive/12-of-the-most-expensive-diamonds-in-the-world/
http://destinationluxury.com/top-10-most-expensive-diamonds-in-the-world/
http://www.elitetraveler.com/features/most-expensive-diamonds#/most-expensive-diamonds
http://mostexpensivediamond.org/