Národný kameň Austrálie je výnimočný tým, že každý jeho kus je iný. Dokáže hrať celým spektrom farieb a vytvárať tak neopakovateľné kombinácie, ktoré mu vo svete drahých kameňov zabezpečili jedno z popredných miest. Existuje viacero teórii, odkiaľ má opál svoj názov. Spomína sa staroveká gréčtina aj latinčina, ale za najpravdepodobnejší pôvod slova opál je považovaný staroindický sanskrit. V ňom slovo úpala označovalo drahý kameň.
Opály, zdroj: fwcj.com
Opál spomína vo svojom diele už rímsky učenec Plínius Starší ako kameň, ktorý v sebe najlepším možným spôsobom spojil všetky ostatné drahokamy. Jeho pôvod bol aj vďaka nezvyčajným farbám často spájaný so svetmi bohov a s mágiou. Podľa arabskej legendy opály padali na zem, keď sa počas búrok blýskalo. V priebehu histórie sa opálu pripisovali pozitívne aj negatívne vlastnosti a schopnosti, o jeho magickej moci sa ale nikdy nepochybovalo.
Starovekí Gréci verili, že opál dáva svojmu nositeľovi schopnosť jasnovidectva. V stredoveku sa tradovalo, že zabalený v bobkovom liste dokáže svojho nositeľa urobiť neviditeľným. Povesť mu naštrbil Walter Scott, ktorý ho spomína vo svojom románe Anne of Geierstein roku 1829. Opál je v ňom vykreslený ako drahokam prinášajúci nešťastie a smrť. Popularita jeho diela bola taká veľká, že obchod s opálmi radikálne upadol a len postupne si získaval stratenú dôveru medzi zákazníkmi.
Surový opál, zdroj: gia.edu
Opál nie je národným kameňom Austrálie len tak náhodou. Práve na tomto kontinente sa našli najväčšie zásoby opálu na svete, čo z Austrálie urobilo opálovú veľmoc. Viac ako 90% svetovej produkcie tohto drahokamu je pripisovanej práve Austrálii. Ostatné oblasti, ktoré sa v súvislosti s ťažbou opálu spomínajú najčastejšie, sú Etiópia, Mexiko, Brazília, Maďarsko alebo americké štáty Nevada, Oregon a Idaho. Ťažba opálu má svoju tradíciu aj na území Slovenska, známe sú opálové bane Libanka alebo Dubník.
Pre mineralógov je opál hydratovaný kremeň. To znamená, že v štruktúre kremeňa je viazaná voda. Jej podiel môže dosahovať až 20% celkovej hmotnosti kameňa.
Slovenské opálové bane v Dubníku, zdroj: opalovebane.com
Opál patrí k stredne tvrdým drahým kameňom, na Mohsovej stupnici sa pohybuje medzi hodnotami 5 až 6.5. Jeho stavba je amorfná, to znamená, že nemá pevnú kryštalickú štruktúru a z toho dôvodu sa opál radí medzi mineraloidy a nie minerály.
Práve štruktúra je dôvodom opálovej výnimočnej vlastnosti, tzv. hry farieb. Opál totiž obsahuje pravidelnú štruktúru kremíkových guľôčok, na ktorých sa láme svetlo na celé spektrum farieb. Na veľkosti týchto guľôčok závisí, aké farby bude opál odrážať. Opál sa často obrusuje do rôznych nepravidelných tvarov, len aby čo najviac vynikla hra farieb. A to je aj kritériom pri najčastejšom a základnom delení opálov. Tie, ktoré vykazujú hru farieb, sa považujú za vzácne opály. Tie, ktoré túto schopnosť nemajú, sa nazývajú obyčajné opály.
Existuje veľké množstvo druhov opálu. Delia sa podľa základnej farby, podľa farby, ktorú reflektujú, podľa priesvitnosti, čistoty a kombinácie týchto faktorov.
Opálová hra farieb, zdroj: opalauctions.com
Využitie opálu ako drahého kameňa v zlatníctve a klenotníctve siaha až do staroveku Špecifikom tohto kameňa je množstvo mýtov a legiend, ktoré sú okolo neho kameňa vytvorené, rovnako ako množstvo schopností a účinkov, ktoré sú mu prisudzované. Každý opál je iný, čo je vlastnosť, ktorá robí tento drahokam z pohľadu klenotníkov a zlatníkov naozaj výnimočným. Od 19. storočia a knihy Waltera Scotta už uplynuli takmer dve storočia a opál sa postupne prepracoval medzi najobľúbenejšie drahokamy vôbec.
Opál v snubnom prsteni, zdroj: groupon.com
Aj medzi opálmi sa nájdu také, ktoré pre svoje výnimočné vlastnosti, veľkosť, farbu alebo príbeh, ktorý sa k ním viaže, získali viac slávy ako ostatné. Patria tu ako opálové šperky, tak surové, nespracované kamene. Medzi tie prvé patria napríklad opály Boh slnka, Tiffanyho náhrdelník alebo Pávia brošňa. Opál Boh slnka bol pravdepodobne vyťažený v 16. storočí v Mexiku, neskôr ho na Blízkom východe vsadili do zlatej brošne a do Fieldovho múzeá v Spojených štátoch sa dostal vďaka zberateľovi Phillipovi Hopeovi.
Medzi najznámejšie surové opály jednoznačne patrí Olympic Australis, 17 000 karátov vážiaci kus, ktorý sa našiel v roku 1956 pri Melbourne a na počesť olympijských hier, ktoré sa tam vtedy konali, dostal svoje meno. Dnes je verejne vystavený vo firme Altmann & Czerny. Menší, ale rovnako krásny, je aj Roeblingov opál s 2585 karátmi, pochádzajúci z Nevady.
Opál Boh slnka, zdroj: flickr.com
Zdroje:
http://www.minerals.net/gemstone/opal_gemstone.aspx
https://en.wikipedia.org/wiki/Opal