Symbolické spečatenie lásky dvoch ľudí a začiatok spoločného žitia patrí medzi najdôležitejšie udalosti v živote. To platí na celom svete. Svadba sa považuje za veľkú vec všade, bez ohľadu na národnosť, kultúru alebo náboženstvo. Jej priebeh a zvyky s ňou späté sa však v rôznych kútoch sveta môžu líšiť. Poďme sa pozrieť, ako to vyzerá so šperkami na svadbách v iných krajinách.
Uzavretý tvar kruhu symbolizujúci večnú lásku je to, čo robí z prsteňa najuniverzálnejší svadobný šperk na svete. Niet divu, že už aj samotné požiadanie o ruku je sprevádzané prsteňom - snubným - a spečatenie lásky sa uskutoční výmenou obrúčok medzi mladomanželmi pri samotnom svadobnom obrade.
Hoci prstene nájdeme na svadbách po celom svete, existuje mnoho špecifických vyhotovení, ktoré sú typické práve pre tú-ktorú oblasť. Jeden z najzaujímavejších prsteňov majú v Írsku. Ide o takzvaný Claddagh prsteň, ktorý je pomenovaný podľa malej rybárskej dedinky, kde má svoj pôvod. Čím je špecifický? Sú na ňom zobrazené ruky držiace srdce, na ktorom je koruna. Srdce symbolizuje lásku, ruky priateľstvo a koruna vernosť. Prsteň Claddagh si tak často venujú aj priatelia, ktorí si chcú vyjadriť vernosť a blízkosť. Je však pravda, že najčastejšie využitie má práve pri zásnubách a svadbách.
Prstene Claddagh so svojim špecifickým dizajnom, zdroj: pixabay.com
Odlišnosti pri prsteňoch však vznikajú už aj pri takej základnej veci, akou je správne miesto na jeho nosenie. Niekde sa nosí na ľavej, inde na pravej ruke. Na Slovensku prevláda názor, že by sa mal nosiť na ľavej, neznamená to však, že sa nenájdu aj takí, ktorí ho majú na pravej. Žiadne pravidlo neexistuje, takže sa nedá povedať, ktorá možnosť je správna. Na pravej ruke sa nosí napríklad v Rusku, Nemecku alebo Nórsku, na ľavej zase v Anglicku, Francúzsku alebo v Kanade.
V mnohých juhoamerických krajinách, ako napríklad Čile alebo Argentína, dostávajú zásnubný prsteň obaja partneri. V Čile ich nosia na pravej ruke, na ľavú si ich prehodia až po svadbe. No a v niektorých tradičných hinduistických kultúrach sa prsteň nosí na prste na nohe. Takýto prsteň má aj svoje vlastné pomenovanie - bichiya.
Bichiya – prsteň na nohe, zdroj:hdfootagestock.com
Aj v západnej kultúre je populárny svadobný diadém alebo korunka. Tieto šperky ešte viac podčiarkujú slávnostnosť a výnimočnosť dňa D. Populárne sú najmä diadémy z bieleho zlata, striebra alebo perál, takže farebne ladia s tradične bielou farbou nevesty. Podobné šperky na hlave sa objavujú aj v iných kultúrach. V mnohých nejde len o módny doplnok, ale o tradíciu trvajúcu stovky rokov.
Ak by ste sa zúčastnili tradičnej ortodoxnej gréckej svadby, mali by ste možnosť vidieť na hlave oboch mladomanželov takzvanú stefanu, svadobnú korunu. Tá symbolizuje novovzniknutú situáciu – manžel a manželka sú teraz kráľom a kráľovnou rodiny. Stefany sú spojené stuhou a na hlavy mladomanželov ich nasadzuje pop pri špeciálnej ceremónii. V dávnejších časoch mladomanželia nosili túto korunu celý týždeň, dnes už tento zvyk pomaly upadá. Stefana je však v gréckej kultúre stále silný symbol a mnohí ľudia ju majú vystavenú doma na dobre viditeľnom mieste. Tradičné stefany sa vyrábali z jednoduchých materiálov ako sú listy, kvety alebo stuhy, postupne sa však stali drahým šperkom vyrábaným zo vzácnych kovov a drahokamov.
Nasadzovanie stefany mladomanželom na tradičnej gréckej svadbe, zdroj: stepsis.gr
Tradíciu honosných a bohatých diadémov majú na opačnej strane zemegule – na indonézskej Sumatre, konkrétne v jej západnej časti. V starovekej kultúre Minangkabau je zlato považované za najvzácnejší kov, sumatrianske zlato je povestné svojou čistotou, a preto vôbec neprekvapuje, že svadobná ceremónia v tejto časti sveta musí byť tohto kovu plná. Svetoznámy je najmä suntiang – niečo medzi svadobnou korunou a diadémom – ktorý je zdobený zlatými ornamentmi v rôznych tvaroch a symboloch. Suntiang pôsobí naozaj impozantne, váži častokrát aj 5 kilogramov, a nevesta, ktorá ho má na hlave, kvôli nemu musí celý obrad vydržať v takmer nehybnej polohe.
Suntiang, svadobná koruna zo Sumatry, zdroj: bobo.grid.id
V niektorých kultúrach a častiach sveta je striebro považované za najvzácnejší kov a je uprednostňované aj pred zlatom. To sa, samozrejme, musí prejaviť aj pri takej slávnostnej udalosti, akou svadba určite je. V ktorých kútoch zemegule nájdete „striebornú svadbu“ ešte skôr ako po dvadsiatich piatich rokoch manželstva?
Čínske kultúry Dong a Miao považujú striebro za nevyhnutnú súčasť svadby, pretože prináša šťastie do spoločného života. Nevesta má na sebe niekedy až desať kíl striebra. Striebro uprednostňujú aj severoafrickí Berberi, ktorí ich dopĺňajú korálmi a jantárom, čo ich má ochrániť pred nešťastím. Aj v niektorých arabských krajinách sa na svadbách uprednostňuje striebro, keďže Korán odhovára mužov od zdobenia sa zlatom.
Svadba v čínskej kultúre Miao, nevesta je ozdobená typickými striebornými šperkami, zdroj: allkpop.com
Svadobné šperky sú všade na svete súčasťou stále živých tradícii a nositeľmi silných symbolov. Od celosvetovo rozšíreného prsteňa cez rôzne náramky až po diadémy a koruny, každý z týchto šperkov má v danej kultúre svoje opodstatnenie. Keďže ide o svadbu a začiatok nového spoločného života, najčastejšie má mladomanželov ochrániť od zla a nešťastia, priniesť im úspech, spokojnosť, lásku, vernosť a hojnosť do nasledujúcich rokov. Za typický príklad môžeme považovať indický náhrdelník mangalsutra, posvätnú niť z čiernych korálov, na ktorej býva zavesený zlatý alebo strieborný prívesok. Mangalsutru upevňuje ženích na krk neveste počas obradu, čím ju ochraňuje pred zlom. Tento náhrdelník takisto symbolizuje neprerušiteľné puto medzi manželmi, takže ho mnohé ženy nosia celý život.
Práve o tom svadobné šperky bývajú. Symbolizujú lásku dvoch ľudí a po celý život im pripomínajú veľkú udalosť, ktorú sa rozhodli podstúpiť.
Ženích upevňuje mangalsutru na krk nevesty počas obradu na tradičnej indickej svadby, zdroj: afewgoodclicks.net