Zlato sprevádza ľudstvo už tisícky rokov. Trblietajúci sa vzácny kov pobláznil mnohých dobrodruhov, serióznych podnikavcov aj celé štáty, ktoré na ťažbu zlata vynakladajú nemalé prostriedky. Samozrejme, tieto prostriedky sa im mnohokrát vracajú. Moderná ťažba zlata sa vyznačuje čoraz lepšími technologickými podmienkami, princípy dolovania však ostávajú v podstate rovnaké ako pred stovkami rokov.
Zlato je súčasťou našej histórie už niekoľko tisíc rokov, zdroj: pri.org
Dnes už len ťažko vystopujeme presný moment, kedy človek zo zeme vyťažil prvé zlato. Môžeme len dedukovať, že to bol náhodný objav povrchového zlata, ktorý viedol k zvedavému záujmu o nový kov. Toto sa mohlo udiať približne pred sedemtisíc rokmi v oblasti dnešného Balkánu alebo Zakaukazska. Všetky veľké staroveké civilizácie už zlato poznali a pripisovali mu veľkú hodnotu, preto ho aj využívali na na výrobu platidiel a šperkov.
Ako prví ťažili zlato efektívne a vo veľkom Egypťania, ktorých techniku ešte zdokonalili Rimania. Záľuba Rimanov v zlate viedla k zvýšenému dopytu. Preto sa vyvíjali aj nové technológie na získavanie zlata, napríklad hydraulická technika ťažby, vďaka ktorej dokázali ťažiť zlato vo väčších množstvách. V tomto období bola všetka ťažba zlata mechanická. Vďaka svojim chemickým a fyzikálnym vlastnostiam sa zlato často vyskytovalo samostatne, bolo treba ho len nájsť a mechanicky oddeliť od vody, piesku alebo štrku, v ktorom sa nachádzalo. Na prelome letopočtov sa začala aj dlhotrvajúca tradícia ťažby zlata v Indii.
Najvýznamnejším európskym náleziskom zlata počas stredoveku bola Kremnica. Banské mesto sa preslávilo čistotou zlata ťaženého v okolitých horách, rovnako aj výškou produkcie a kvalitnou mincovňou, ktorá sa preslávila svojimi dukátmi. Tie patrili medzi najhodnotnejšie platidlá v Európe.
Kremnica patrila na vrchole slávy k najbohatším mestám v Európe, zdroj: wikipedia.sk
V 19. storočí vypuklo hneď niekoľko zlatých horúčok, najznámejšie v Kalifornii a v kanadsko-aljašskom pohraničí, v oblasti známej ako Klondike. Zlato sa vtedy stalo prísľubom rýchleho zbohatnutia, len veľmi malému percentu zlatokopov sa však vďaka nemu aj naozaj podarilo zbohatnúť. Práve v tomto období vznikla romantická predstava zlatokopa ryžujúceho riečne zlato v malebnom prostredí kanadskej prírody.
Dnes sú najväčšími svetovými producentmi zlata Čína, Austrália a Rusko.
Vo všeobecnosti môžeme rozdeliť spôsoby ťažby zlata na dve veľké skupiny. Tá prvá je staršia a mechanická. Ide o tzv. ryžovanie zlata, ktoré môže mať viacero podôb. Druhým spôsobom je získavanie zlata z horniny, čiže ťažba zlatej rudy a následné oddeľovanie čistého zlata.
Zlato v hornine, zdroj: geologyin.com
Ryžovanie zlata patrí medzi najjednoduchšie spôsoby. Je založené na tom, že zlato sa v prírode často vyskytuje v čistej podobe – zlaté nugety, žily alebo šupinky zlata v riekach. Tečúca voda zlato dokonale premyla, a to sa vďaka svojej hustote usadilo na dne riek. Získavanie riečneho zlata je technologicky a finančne najmenej náročné, na komerčnú ťažbu zlata sa však nehodí. Preto sa mu venujú najmä jednotlivci – nadšenci alebo dobrodruhovia. Postačí im na to ryžovacia panvica a trpezlivosť.
Ryžovanie zlata na panvici patrí medzi koníčky mnohých nadšencov, zdroj: productcoalition.com
Ďalší spôsob ryžovania zlata je tzv. vyplachovanie. Princíp je podobný ako pri vyššie spomínanom „panvicovaní“. Zlato sa spoločne s pieskom alebo štrkom preplachuje prúdom vody v špeciálnych boxoch s dierami, do ktorých zlato vďaka svojej vyššej hustote zapadne. Tento spôsob ťaženia sa praktikuje už aj na komerčnej úrovni, využíva sa pri ňom ťažká technika ako bagre alebo buldozéry, a môže vplývať na okolité prostredie.
Oba tieto spôsoby ťažia zlato, ktoré nie je chemicky naviazané na horninu a vyskytuje sa v čistej podobe v naplaveninách, piesku alebo štrku. Ich princíp je v podstate rovnaký, vďaka gravitácii a vode oddeľujú ťažšie a hustejšie zlato od jeho okolia.
Väčšina dnešnej svetovej produkcie zlata pochádza zo zlatej rudy. Týmto spôsobom sa získava zlato chemicky naviazané na iné horniny, od ktorej sa potom oddeľuje viacerými metódami. Takáto ťažba zlata je ekologicky omnoho náročnejšia, vyžaduje väčšie zásahy do životného prostredia a často za sebou zanecháva množstvo toxického odpadu.
Zlatá ruda sa ťaží dvoma základnými cestami. Pri prvom sa ťaží ruda v otvorenej jame, pri druhom v podzemí, pomocou tunelov a šácht. Otvorené jamy dosahujú obrovské rozmery a premiestňuje sa pri nich enormné množstvo zeminy. Využíva sa ťažká technika a okolité prostredie je navždy poznačené. Pripomína mesačnú krajinu, obrovské krátery sú vidieť aj z vesmíru. Najväčšie otvorené zlaté bane majú hĺbku takmer jeden kilometer a šírku viac ako štyri. Typickým príkladom je kráter v Grasberg v Indonézii, Fort Knox Mine na Aljaške alebo Muruntau v Uzbekistane.
Otvorená zlatá baňa Fort Knox Mine na Aljaške, zdroj: alaskajournal.com
Druhým spôsobom je podpovrchová ťažba zlatej rudy, ktorá sa praktikovala aj v spomínanej Kremnici. Ako však získať zo zlatej rudy zlato? Mechanicky sa to dá len sčasti, na pomoc prichádza chémia.
Najznámejšou a na Slovensku aj najviac medializovanou metódou získavania zlata z rudy je kyanidová metóda. O čo ide? Kyanid sodný (NaCN) sa spoločne s aktívnym uhlím a vodou pridáva do zomletej rudy. Zlato s kyanidom sa spoja do jedného komplexu, ktorý sa naviaže na uhlie, to sa potom odstráni. Ďalšími chemickými procesmi sa zo zlúčeniny oddelí čisté zlato. Problémom je práve zvyšný kal, ktorý obsahuje spomínaný kyanid. Ten sa detoxikuje oxidáciou a ukladá sa na odpadové kaliská. Pre životné prostredie je to značná záťaž.
Získavanie zlata kyanidovou metódou, zdroj: miningeducation.com
Ďalší spôsob je tzv. amalgamácia. Je to pomerne jednoduchý spôsob, ktorý sa často využíva v krajinách tretieho sveta. Používajú ho najmä jednotlivci alebo malé spoločnosti. Rozdrvená ruda sa zmieša s ortuťou. Zlato sa naviaže na ortuť a vznikne amalgám. Pomocou lúčavky kráľovskej sa odstráni ortuť a ostane čisté zlato. Práve ortuť je pri tomto spôsobe kameňom úrazu, je extrémne škodlivá a výpary z nej poškodzujú vnútornosti a neurologickú sústavu baníkov.
Ťažba zlatej rudy má omnoho väčší enviromentálny dosah ako ryžovanie zlata. Už len kvôli rozsahu tejto činnosti, množstvu odpadového materiálu a používaniu toxických látok, je ťažba zlatej rudy a následné získavanie zlata z nej pre prírodu veľká záťaž.
Proces amalgácie, zdroj: 911metallurgist.com
Zdroje:
http://therealasset.co.uk/how-to-guide/about-gold/background-gold-investing/gold-mining/
https://en.wikipedia.org/wiki/Gold_mining
http://www.groundtruthtrekking.org/Issues/MetalsMining/GoldMiningMethods.html
https://www.brilliantearth.com/dirty-gold-mining-methods/
http://www.greenpeace.org/slovakia/sk/kampane/toxicke-latky/tazba-zlata/
http://www.enviromagazin.sk/enviro2006/enviro5/11.pdf